...Marianem Kuricem o workshopech

 

Dobrý den Mariane.

Můžete se krátce představit?
 

Ahojte, volám sa Marian Kuric (www.mariankuric.com) a som umelecký fotograf krajiny, pochádzam z malej dedinky pri Lučenci, Cinobaňa. K fotografii som pričuchol takým klasickým krajinárskym spôsobom. Rád som chodil do prírody a časom vo mne utkvela myšlienka, ako si z výletu doniesť lepšiu fotografiu, a tak začal proces nákupov techniky a hlavne zdokonoľovania sa v kompozícii, chápaní pravidiel a hlavne spracovania fotografie, učím sa dodnes, ale stále ma to baví. Len nerád sa tým oháňam, ale mám titul QEP (Qualified European Photographer) je neuniverzitný titul pre profesionálnych európskych fotografov. Titul udeľuje medzinárodná komisia na základe predloženého portfólia, ktoré musí vypovedať o vysokom profesionálnom štandarde s prihliadnutím na osobný prínos autora.

Tiež som ambasádorom vo svete fotografie etablovaných značiek ako VFFOTO filtry, fstop či Benro.

Co je hlavním tématem Vašich fotografií?

Asi väčšina čaká odpoveď, že krajina predsa, ale ono to je aj nie je pravda. Mám rád atmosféru vo fotografii, a to je takým mojim cieľom, aby v každej fotke kus tej atmosféry bolo. Na to však človek musí fotiť, keď to nie je práve pohodlné, vydržať niekde nejaký dážď či sneženie. Rád zachýtávam vo fotografii, dynamiku, vietor, rozbúrenú vodu, či nejaký iný živel, napr.  sopku. Mám rád fotenia, kde je čosi dynamicke či výnimočné. A naopak nemám rád, keď je pri fotení plech, čiže modrá obloha.

Takže áno fotím krajinu, ale pokiaľ to nemá “atmošku” tak nie som spokojný. 

 

Kde všude pořádáte své workshopy?

Fotoworkshopy organizujem na Slovensku v malebnej dedinke Ždiar, odkiaľ vychádzame na rôzne fotomiesta, ktoré mám za roky navštevovania lokácie zmáknuté a vytipované. Na Slovensku, mám ešte krásnu lokáciu Kriváňa, ide čiste o zimné fotoworkshopy, kedy to má tu pravú atmosféru. Tiež však organizujem akcie aj v zahraničí, Dolomity (Taliansko), Balt (Poľsko), Slovinsko, Island či Lofoty (Nórsko).

 

Jak dlouho workshopy pořádáte?

Fotoworkshopy organizujem od roku 2019, a za tú dobu som mal viac ako 300 spokojných klientov, kde sa ich veľmi veľa opätovne vracia. Z čoho mám veľkú radosť.

 

Jaké jsou Vaše nejoblíbenější lokace?

Častá otázka, na ktorú sa mi čím ďalej tým ťažšie odpovedá. Všade to mám rád, skôr je dôležitá partia ľudí okolo, keď je sranda, každý si odnesie kopec super fotografií a aj veľa zážitkov. A každé mnou navštívené miesto má veľkú ponuku. Slovensko je nádherná krajina, ktorú veľa slovákov stále dobre nepozná. Dolomity navštevujem viac ako 15 rokov, a stále som z nich nadšený, stále sa mi neokukali a čo stále nachádzam nové neokukané lokácie. Island to je nádhera sama o sebe, každú chvílu zmena, totálne rozmanitá krajina, ktorá chytí  za srdce každého krajinárskeho fotografa. Balt vie očariť svojim pokojom a pohodovým dostupným “LONGEXPOSURE” fotením. Slovinsko je čarovné miesto, plné pekných scenérií, a Lofoty? To treba vidieť, skalnaté štíty, ktoré trčia z mora, to je foto nirvána. Asi som nepomohol, ale všade to mám úprimne rád a vždy sa všade teším. Napríklad tento september ideme s partiou fotografov “prescoutovať” Lofoty aj kus inak. Je tam veľá nádherných lokácií, ktoré sú neprefotené, len za nimi vedie kus turistiky.

 

Kam by jste rád pozval naše čtenáře?

Úplne všade, hlavné je prísť s dobrou náladou a chuťou sa učiť a byť otvorený novým zážitkom.

 
 

Kdo se může přihlásit na Vaše workshopy?

Zo skúsenosti hovorím, že takmer úplne každý.

Mám zákazníkov od 14 a najstarší má tuším 74 rokov, a ten najstarší bol so mnou fotiť na workshope už asi 12 krát.

Stále sa vracia, čo mi robí veľkú radosť. Ľudia majú obavu, že či sa môžu prihlásiť, že či to zvládnu. Odpoveď je, že určite áno. Vlastne každá destinácia kde fotoakcie robím je fyzicky nenáročná. A keby náhodou fyzicky náročnejšia bola, vždy na to upozorním vopred.


 

Pro koho jsou workshopy určeny?

Pre celú škálu fotografov, na svoje si príde aj začiatočník aj pokročilejší. Mám vypracované fotoskriptá, ktoré je možné si objednať na mojom webe, zároveň každý účastník fotoworkshopu ich dostane v digitálnej podobe. Čiže by sa nemalo stať, že účastník príde domov a nebude si nič pamätať, určite bude mať “návod” podľa ktorého sa vie orientovať. Na každom workshope sa snažím spracovať aj nejakú fotografiu, s tým že nahrávam obrazovku monitora. Keď teda príde domov klient, má jedno pdf s mojimi postupami spracovania fotografie. A minimálne jedno video úpravy fotografie tiež. Inak spracovanie fotografie ako take sa na mojom webe dá objednať aj bez účasti na fotoworkshope.


 

Máte nějakou osvědčenou fototechniku?

Tak je o mne známe že som od začiatku “Níkoňák”, ale dnes je to už takmer jedno, každá značka má svoje plus aj mínus, a rozdiely sú na fotenie krajiny malé. Skôr je potrebné vedieť tú svoju techniku ovládať. Hovorievam o tom, že vedieť ju ovládať aj po tme bez nutnosti rozsvietiť  čelovku či mobil.

Technika je len časť procesu, nie menej dôležité je vzdelanie, do ktorého sa ľuďom veľmi nechce investovať. Pritom je to viac dôležité, ako vlastniť najnovší fotoaparát či objektív.. Často sa stretávam s profi technikou, ale do vzdelania sa už investovať nechcelo.


 

Jakou fototechniku potřebuji na workshop?

Telo fotoaparátu, zrkadlovku či bezzrkadlovku, dobré je mať čosi “širšie” cca 16mm, a potom až po “tele”. Ale keď aj niekto nemá pokryté ohniská v širokom či dlhšom spektre, to nevadí. Možno ho práve návšteva WS utvrdí, čo a ako chce fotiť, a časom si tie jeho obľúbené objektívy zaobstará. A zabudol som ešte na statív, tak určite aj ten. 
 

Jak se nespálit při výběru workshopu?
 

To sa za mňa asi ani nedá, každá destinácia má toho veľa čo ponúknuť, už len si vybrať. Pomerne častá otázka ohľadom Lofôt či Islandu, je že preboha tam mi bude zima. Nie nebude. Obe destinácie podliehajú prúdeniu teplého golského prúdu a sú úplne v pohode. O nič chladnejšie, ako u nás v “Československu”. Práveže viac krát je to opačne. Skôr sú bohatšie na zrážky, čo v konečnom dôsledku chceme, vtedy to býva najfotogenickejšie. Mal som viac prekvapených klientov, ktorí roky nechceli ísť na Lofoty, len pre to, že sa báli chladu. Po prvých dňoch mi hovoria, však tu je teplejšie ako u nás.

 

Jak poznat dobrý workshop?

Že hladných klientov nezoberiem 20km do lesa, kde im budem predávať predražené sušienky, srandujem. Ľudia, by sa mali zamyslieť asi nad fotografiami fotografa, ku ktorému chcú ísť, a mali by sa im fotografie páčiť, a možno aj kus popremýšľať, či sýtosť farieb je všetko čo od fotky očakávam, alebo pozerám aj na atmosféru fotografie, kompozíciu atď. Lebo doba praje “rádioaktívnym” farbám bez atmosféry a kompozície, teda bez myšlienky. Žiaľ tento druh fotografie je na sociálnych sieťach najsledovanejší.

 

Proč jet na workshop právě s Vámi?

To znie, že mám o sebe hovoriť chválospevy, myslím, že klient by to v prvom rade mal tak cítiť, a žiadne chválospevy to nezmenia. Som dlhoročný fotograf s výsledkami po všetkých možných svetových súťažiach, kde hodnotí odborná porota a nie “like” na IG, či FB.

Fotografiu na fotoakcii rozoberám komplexne od A do Z. Žiadne tajnosti, ukazujem celé svoje “know how” a aj počet už odlektorovaných fotoakcií a spokojných klientov, hovoria jasnou rečou.

 

Co se na Vašem workshopu naučím?

Niekto viac a niekto menej. Niekto si ide už len pre pár informacií, niekto ide úplne bez nejaký predošlých skúseností. Ale každý má šancu pochopiť ako na mieste fotenia premýšľam, ako to odfotím a aké následné úpravy potom za PC robím. 
 

 

Fotí se pouze na vašich workshopech nebo se účastníci dozvídají i něco z teorie fotografování -  kompozice, výběr lokace, úpravy fotek atd?

Práve naopak, na mojich akciách je porcia teórie pomerne bohatá, a ako som hovoril už vyššie, nič netajím. Od plánovania, cez kompozíciu, samotné fotenie či úpravy, všetko ukazujem, dokonca ešte aj ktorú aplikáciu v telefóne načo používam. Pomerne často počúvam, že bol som už na viacerých fotoworkshopoch, ale toľko informácii som sa ešte nikdy nedozvedel.

 

Připravujete nějaké nové lokality do portfolia svých workshopů?

Určite áno, nechcem ešte prezrádzať úplne, ale pôjde o úplnú exotiku. Ale bude toho viac, stačí sledovať web či sociálne siete. A nie len to, dokonca sa snažíme organizovať aj fotoexpedície pre anglicky hovoriaciu klientelu. Už nejaký ten piatok “fičí” https://www.landscapenomads.com, kde je práve táto ponuka. Plánov je veľa, už len na nich pracovať.
 

Pořádáte pro zájemce i individuální workshopy?

Samozrejme áno mám v ponuke aj možnosť individuálneho workshopu. Miesto aj dĺžku trvania určuje klient. Klient si tak isto určí v čom, by sa chcel zlepšiť, a celé to potom “ušijem” na mieru. Tieto akcie mám veľmi rád, vždy to dobre “vystrelí” a býva tam kopec srandy.

 

Získal jste řadu ocenění, je některá Vaše fotografie průlomová? Nebo máte pocit, že Vás definuje?

Ťažko hovoriť, o prelome, ale asi fotka sopky na Islande “DOOM”, zožala úspech po celom svete, a bola vystavená a vytlačená v rôznych krajinách a tak isto sa dostala do rôznych svetových médií, z čoho som mal veľkú radosť.

Myslím si však, že aj dovtedy som mal fotografie, ktoré mali úspech či už doma či v zahraničí.

Preto som si neni úplne istý tou prelomovosťou. Už len, aby sa mi chcelo viac zúčastňovať fotosúťaží, nejak som týmto smerom zlenivel.

 

Je něco, co by jste chtěl poradit začínajícím fotografům krajiny, kteří toto čtou a uvažují, jak dál?

 

Hmm, pamätám sa na to obdobie veľmi dobre. Ide asi o najkrajšiu pasáž fotografického vývoja vôbec. Treba si ho užiť a nasávať. Tá energia, elán a túžba odfotiť niečo výborné je v tom období asi najsilnejšia. Aspoň u mňa to tak bolo. Je potrebné neriešiť toľko techniku, ale skôr vzdelanie. Vedieť si správne nastaviť fotoaparát, vedieť ako si nastaviť kompozíciu, vedieť čítať počasie a podmienky. Nemenej dôležité je samozrejme vedieť fotografii “fúknuť” ten správny “look”. Dať jej život, atmosféru, toto všetko sa dá správnym nasmerovaním pomerne ľahko dosiahnuť. Ja som bol viac menej samouk, dnes je situácia iná, už si len správne vybrať.

Ešte sa vrátim ku tej fototechnike, tým nechcem povedať, že je nepodstatná, to nie. Zvyknem hovorievať, že za mňa je pokrytie ohnísk dôležitejšie, ako mať iba jeden aj keď opticky špičkový objektív. Čiže radšej mať priemernejšie objektívy, ale mať pokryté ohniská. Takže veľa zdaru čitateľom a ďakujem pekne za
oslovenie.

Děkuji za rozhovor.

Rozhovor s Marianem Kuricem vedl Vladimír Fučík.